Agentúra na podporu regionálneho rozvoja v Košiciach: Klimatické zmeny je možné zvrátiť, chce to však premyslenú stratégiu

Doteraz mnohí brali informácie o akýchkoľvek zmenách klímy za nepodstatné. Dnes tieto zmeny môžeme pociťovať na vlastnej koži. O klíme sa hovorí čoraz viac, no na odvrátenie týchto zmien je dôležité konať premyslene a strategicky. Na túto tému sme sa rozprávali s riaditeľom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja v Košiciach, Jaroslavom Tešliarom.

Problematike životného prostredia a najmä klimatickým zmenám sa v Agentúre na podporu regionálneho rozvoja n.o. (ARR) venujú už viac ako 12 rokov. „Začali sme v roku 2009 zapojením sa do európskeho výskumného projektu ESPON Climate –  Zmena klímy a územné vplyvy na regióny a mieste ekonomiky kde v spolupráci trinástich partnerov z Európy bola vypracovaná inovatívna metodika hodnotenia zraniteľnosti voči klimatickej zmene v celoeurópskom meradle,“ hovorí Jaroslav Tešliar.

Vychádzajúc z tejto metodiky, vypracovali sme  Adaptačnú stratégiu na dôsledky klimatickej zmeny v Košickom kraji v rokoch 2017 – 2018, ktorá slúži ako prierezový strategický dokument a  ktorá navrhuje adaptačné opatrenia s cieľom znižovať možné negatívne dôsledky zmeny klímy  a využívať ich pozitívne účinky.  Výstupy sú premietnuté do úrovne jednotlivých obcí a ich zobrazenie s využitím geografických informačných systémov.

Klimatické zmeny sú v súčasnosti veľmi silnou témou a výstupy z Adaptačnej stratégie uvádzajú podstatné klimatické charakteristiky, ktoré sa očakávajú do roku 2030.

Zmeny, ktoré nastávajú:

• + 1,15 °C až 1,25 °C nárast priemernej ročnej teploty vzduchu
• pokles priemerného počtu mrazových dní v roku o 12 až 14 dní (dni pod 0 °C)
• nárast priemerného počtu letných dní v roku (≥ 25 °C) o 8 až 20 dní
• nárast priemerného počtu tropických dní v roku (≥ 30 °C) o 4 až 10 dní
• viac zrážok v zime a menej zrážok v lete (viac v horách)
• častejšie prívalové dažde, konkreténe nárast počtu dní so zrážkou nad 20 mm až o 30% ročne ()
• pokles počtu dní so snehovou pokrývkou nad 1 cm až o 15%
• nedostatok vody, hrozba sucha; častejšie sucho najmä v nížinách
  
  

„Najvyššia zraniteľnosť územia Košického kraja na zmenu klímy do roku 2030 sa očakáva v južnej časti Zemplína, najmä na Medzibodroží,“ dodáva Tešliar.

Dažďové záhrady môžu pomôcť pri zmene mikroklímy

Ako hovorí riaditeľ ARR: „Klimatické zmeny sa dajú odvrátiť, je potrebné mať prijatý plán adaptácie na klimatickú zmenu, ktorá zanalyzuje súčasný stav v meste a navrhne adekvátne opatrenia.“ 

Je potrebné mať dobrý územný plán, ktorý rešpektuje, že zmena klímy je už tu a treba podľa toho aj konať, plánovať, povoľovať stavby a ich regulovať.

• ​​Samotná stavba objektu, by mala byť účelne osadená do vhodného priestoru v súlade s územným plánom, mala by spĺňať stavebno technické špecifikácie ako použitý materiál,  hrúbka zateplenia, využitie obnoviteľných zdrojov energie. 
• V bezprostrednom okolí stavby by malo byť dostatok zelene, dosť priestoru na realizáciu „povinných“ adaptačných opatrení.
• V mestách pomôže dostatok objektov schopných dlhodobo, alebo aspoň nejaký čas udržať v sebe vodu – fontány, dažďové záhrady, zeleň, zelené strechy, smerovanie vody z parkovísk do voľnej (zelenej alebo vsakovacej) plochy a mnoho iného.

„Dôvodom, prečo je vhodné zriaďovať v mestách dažďovú záhradu je zadržať dažďovú vodu zo striech, parkovísk, ciest, chodníkov a pod., ktorá inak odteká priamo do kanalizácie alebo do vodného toku. Takúto vodu, ktorá by inak odtiekla „bez úžitku“ dažďová záhrada zadrží, pričom približne ⅔ vody sa vyparí a ⅓ sa vsiakne do pôdy. Častejší výskyt prívalových dažďov v husto obývaných, zastavaných častiach, ktoré sú popretkávané cestami, parkoviskami, chodníkmi, nedávajú šancu na to, aby voda v tomto priestore zadržala,“ vysvetľuje.

Je potrebné zdôrazniť, že dažďová záhrada je len jedným z možných a vhodných vodozádržných opatrení, ktoré sa vykonávajú. Ich význam netreba preceňovať, ale ani zatracovať. Aby dažďová záhrada mala patričný  efekt, mala by byť osadená na najvhodnejšom mieste a zároveň zakomponovaná do územia, či areálu, aby splnila svoj účel.

Aj pri zriaďovaní dažďovej záhrady je potrebné vyvarovať sa „insitných“ riešení a zapojiť do riešenia zadržiavania povrchovo odtekajúcej vody zo zrážok odborníka.

„Dažďová záhrada by mala byť šitá na mieru, na konkrétnu lokalitu kde budú zohľadnené všetky potrebné miestne podmienky. Základ je, aby bola dažďová záhrada dostatočne vzdialená od budovy, aby voda z nej nepretekala napríklad do pivnice. Podstatný je terén, ktorým smerom je naklonený. Ak je priepustná pôda, je to jednoduchšie, ako keď máme ílovité podložie,” dodáva Jaroslav Tešliar z ARR.

Čo môžeme robiť lepšie?

Jednoducho povedané, mali by sme sa správať v priestore, v krajine, v ktorej žijeme a pôsobíme tak, aby sme ju čo najzachovalejšiu prenechali nasledujúcim generáciám. Nie vždy znamená viac asfaltu a betónu, ideál pre plnohodnotný život v meste.

„V súčasnosti aj parkoviská, či prícestné rigoly môžu byť mäkšie, teda dovolia vode vsiaknuť, nie len rýchlo odtiecť. Našťastie, už aj u nás sa objavujú prvé lastovičky parkovísk z priepustných tvárnic, mlátové (priepustné) chodníky, vsakovacie ryhy, či depresie a iné prvky. Mnohokrát je to o znalosti. Ak tieto aspekty investor pozná, možno sa rozhodne inak, ako keď má len informácie o konvenčných, tvrdých postupoch,“ dodáva na záver Tešliar.