Poznáte vetrolamy a ich funkcie?

Silný vietor nás dokáže potrápiť v akomkoľvek ročnom období. Nezáleží či sa nachádzame doma na záhrade alebo na poľnohospodárskych farmách, poliach či lesoch. Odnos pôdnych častíc, snehové záveje na cestnej komunikácii či zvyšovanie nákladov na energiu. Všetky tieto nepríjemnosti majú primárne spoločného činiteľa, ktorým je vietor.

Vetrolamy pomáhajú nielen pri ochrane ľudí a zvierat, ale rovnako chránia pôdu pred veternou eróziou čím zlepšujú okolitú mikroklímu prostredia. Správne vybudované vetrolamy nás dokážu nielen chrániť pred vetrom, ale dokonca ho dokážu nahnať požadovaným smerom, napríklad na turbínu veternej elektrárne. Aj to je spôsob, ako dokážeme znižovať náklady na energiu. 

Polopriepustný vetrolam

Najefektívnejšou ochranou proti vetru je poloprúdový vetrolam, vyskladaný z kombinácie stromov s následne nižším kerovým poschodím. Takýto typ zátišia je vo väčšine prípadov najvhodnejším spôsobom ochrany. Jeho šírka by mala byť o niečo menšia, ako je to v prípade bezprúdových vetrolamov. Cieľom nie je vysadiť čo najhustejší porast, ale taký, ktorým bude vietor čiastočne obtekať a súčasne ním prestúpi, pričom polopriepustná prekážka zabráni vzniku veľkej turbulencie. Systém následne funguje tak, že rýchlosť vetra dosahuje svoju pôvodnú silu vo vzdialenosti 25 – 30 násobku výšky vetrolamu. Tesne pred vetrolamom klesá rýchlosť na 60 % za ním približne na 10 – 20 % pôvodnej rýchlosti.

Nevýhody nepriepustných vetrolamov

Nepriepustný vetrolam sa môže javiť ako bezchybná ochrana proti vetru. Aj napriek tomu, že hovoríme o hustej výsadbe stromov a krov, prostredníctvom ktorých vietor obtečie s výrazne nižšou rýchlosťou, nemôžeme ho považovať za dokonalú prevenciu. Tempo vetra sa síce spomalí, ale len na krátku vzdialenosť. Medzi negatívne aspekty patrí hromadenie konárov a listov vo vnútri pásu, nebezpečenstvo vzniku vírov či vysoké teploty na záveternej strane počas leta. 

Ako správne zvoliť druhy stromov a kríkov? 

K účinným stromom, ktoré sa osvedčili ako kvalitné štíty proti mohutnej sile vetra jednoznačne radíme borovice, jelše, topole, duby, buky, javory či lipy. V prípade potreby rýchlejšieho rastu systému vieme použiť aj brezy, ktoré vedia poslúžiť už za pár rokov od ich výsadby. Následne sa vetrolam prereže, a tak sa uvoľní miesto mohutnejším a košatejším stromom.

Spodnú časť vetrolamu perfektne doplní rada krov, ktoré navyše môžu poskytnúť jedlé plody či úkryt a domov pre vtáctvo. Radíme sem odolné druhy ako Slivku trnkovú, Ružu šípovú, Drieň obyčajnú, Hloh obyčajný a mnoho ďalších.

Ak sa rozhodneme pre výsadbu takéhoto typu systému ochrany pred vetrom, je veľmi dôležitý výber ročného obdobia pre realizáciu projektu. Ideálnym časom je jeseň, prípadne skorá jar, nakoľko podstatnú úlohu tu zohráva aj kvalita a príprava pôdy.

Najúčinnejšie sú vetrolamy vedené kolmo na smer vetra

Za dôležitý faktor považujeme trvalosť účinku vetrolamov. Mali by mať čo najdlhšiu životnosť, aby k prerušeniu ochrany nedochádzalo príliš často. Permanentná ochrana sa dá zabezpečiť koordinovanou obnovou a to tak, aby každý pozemok bol vždy chránený aspoň jedným odrasteným vetrolamom. Možná je aj výsadba dvojradových systémov s rôzne starými radmi stromov.