Pôda je len tenulinká škrupinka na povrchu suchozemskej časti planéty v priemernej hrúbke 1, slovami jeden! meter. Niekde je to len 20 cm, maximálne však 3 metre, veľmi vzácne to môže byť 5 metrov. Ale aj to je nič v porovnaní ku priemeru Zemegule 6378 kilometrov. Uvedomte si tú krehkosť a vzácnosť. Pôdu berieme ako samozrejmosť. Vždy tu bola a bude. Naozaj? Za posledných 50 rokov sme na Zemeguli prišli o tretinu! pôdy. Eróziou, znečistením, degradáciou, zastavaním, oslabením, intenzívnym pestovaním…
Pôda je považovaná za NEOBNOVITEĽNÝ zdroj, 1 centimeter pôdy sa utvára stovky ba až tisícky rokov. Pôda je z prevažnej časti rozdrobená hornina, voda, vzduch, korene a organické zvyšky živočíchov a rastlín. Ale to ešte neznamená, že je úrodná. Pôdu robia úrodnou živé organizmy a mikroorganizmy. A opäť si uvedomme tú vzácnosť: Živé organizmy a mikroorganizmy tvoria len 2-5% objemu úrodnej pôdy! V prevažnej väčšine sú pre ľudské oko neviditeľné. V jednej čajovej lyžičke zdravej pôdy je viac živých organizmov ako ľudí na Zemi. Pôda je domovom pre viac ako 1/4 biodiverzity našej planéty. Napriek tomu poznáme iba 1% tohto pôdneho sveta.
Prečo je potrebné klásť takýto dôraz na túto živú zložku pôdy a na jej udržanie?
95% potravín pre ľudí ja zabezpečovaných z pôdy, z úrodnej pôdy. Zdravá pôda znamená zdravé potraviny a zdravých ľudí. Vedeli ste, že väčšina obéznych ľudí trpí podvýživou? Hoci zjedia veľké množstvo potravín, tieto nemajú dostatočnú výživnú hodnotu. Neboli pestované v zdravej, živej pôde. Rastlina si nevie z pôdy vziať živiny priamo, vie ich prijať len rozložené a spracované mikroorganizmami! Pôdne organizmy pracujú nepretržite 365 dní v roku, 7 dní v týždni, 24 hodín denne v koordinovanom úsilí o udržanie života na Zemi. Vedeli ste, že dážďovka dokáže v pôde stráviť svoju vlastnú váhu každých 24 hodín? 50% pôdy planéty každoročne prechádza črevami dážďoviek.
Svetový deň pôdy, 5. december, je oslavou OSN, ktorá oslavuje zdravé pôdy pre budúcu potravinovú bezpečnosť. Kampaň pre rok 2020 „Udržujme pôdu nažive, chráňme pôdnu biodiverzitu“ nás vyzýva, aby sme zamerali našu pozornosť na usilovných robotníkov v podzemí – od drobných baktérií po agilné mnohonôžky a slizké dážďovky – všetci prispievajú k procesom, ktoré sú nevyhnutné pre život na Zemi.
Všetci poznáme pocit smädu a prirodzene vieme, že je to nedostatkom tekutín. Popravde je to vlastne nedostatkom vody. Všetky ostatné nápoje, vody ochutené bylinkami, citrónom, čajíky, kávičky a čo iné si vymyslíme okrem čistej vody telo považuje za potravu a spustí proces trávenia. Naproti tomu čistú vodu má náš organizmus k dispozícii ihneď, ide priamo bunkám, orgánom a všetkým procesom v tele.
Pre zaujímavosť: Pleť obsahuje 72 % vody, krv 83 %, orgány ako srdce, pečeň či ľadviny 70 až 80 %, pľúca tiež 80 %, kosti obsahujú 22 % vody, svaly 76 %, tukové tkanivo 10 % a mozog 75 % vody.
Nedostatok vody môže spôsobiť totálny kolaps organizmu. Smäd indikuje, že sme sa mali napiť minimálne už pred pol hodinou. Všetci poznáme smädnú rastlinu, smädnú krajinu. Na nich už priamo vidíme, čo nedostatok vody spôsobuje.
Študenti z Egypta, ktorí boli na medzinárodnom programe na Slovensku v obci Lúčka, kde sa nachádza viacero prameňov, si tieto pramene natáčali a fotili s obrovským záujmom. Keď počuli, že tú výbornú vodu nechávame len tak odtiecť, neveriacky krútili hlavami. Takú vzácnosť!
Opäť trochu čísel: Iba 2,5 percenta vody na Zemi je sladkovodnej. Z toho sa až 68,7 percenta koncentruje v ľadovcoch. 30,1 percenta tvorí podzemná voda. Iba 1,2 percenta tvorí povrchová a iná sladká voda.
Taká vzácnosť priatelia! Čistá voda! Pristupujme ku nej s hlbokou úctou, neberme ju ako samozrejmosť! Starajme sa o ňu fakt ako o obrovskú vzácnosť a uvedomujme si, čo sa s ňou dialo a deje, keď nám tečie pomedzi prsty.
Na záver ešte jeden klimatický fakt:
Prečo v posledných rokoch nemáme jar? Prečo po zime príde rovno leto?
Klimatológovia to vysvetľujú takto: “Je to najmä preto, že v zime máme málo snehu, ktorý sa môže hocikedy počas zimy roztopiť Keď potom v marci nastúpi teplejšie počasie, pôda sa rýchlo vysuší. Pri slnečnom počasí v apríli tak ide teplota rýchlo hore – ak by bola pôda vlhká, veľa energie a tepla sa spotrebuje na výpar vody z pôdy a pomalšie sa otepľuje počasie. Pokiaľ však je sucho, počasie sa veľmi rýchlo otepľuje. To sme pozorovali aj vo viacerých posledných rokoch. Už koncom apríla v podstate nastúpilo letné počasie, teploty nad 25 stupňov.”
Autorka textu je Sveťa Kuzderová. V Škole permakultúry pôsobí ako učiaca sa lektorka.