Asi každý z nás už niekedy narazil či v mestách, alebo na dedinách, alebo dokonca v lesoch, na menšie či väčšie betónové žľaby a rigoly pozdĺž ciest, chodníkov či pri lesných cestách.
Na čo tieto žľaby slúžia?
Často boli budované v 70-tych rokoch 20-teho storočia. Slúžili na odvodnenie územia. V súčasnosti však vieme, že na mnohých miestach nemajú vôbec opodstatnenie. Práve naopak, niekde dokonca robia v súčasnosti tieto rigoly či žľaby viac škody ako úžitku.
Prečo je to tak?
Dažďová voda by mala vsiaknuť na území, na ktoré spadne. To je vlastne aj úloha dažďa, zásobiť vodou územie, na ktoré spadne. Betónové rigoly a žľaby, ktoré sú všetky vyspádované pod určitým uhlom do kanalizácie, spôsobujú to, že voda sa do nich vlieva, naberá v nich rýchlosť a často v tej rýchlosti „preskočí“ kanál, keď k nemu dorazí a vytápa územie pod kanálom.
Obce a mestá tak opätovne dávajú prečisťovať rigoly, prečisťovať kanály, ktoré z ich pohľadu nestíhajú. Problém je pritomv tom, že voda prirodzene sa stala v týchto rigoloch rýchlym živlom a to, čo by sme mali využívať v náš prospech, že tu dážď máme, takto otáčame proti sebe.
Ako to môžeme zmeniť
Z toho dôvodu chceme postupne vo viacerých mestách meniť tieto betónové žľaby na retenčné miesta, ktoré budú pomáhať vodu spomaľovať, budú je taktiež umožňovať vsakovať do prostredia a zamedzí sa tým problému s vytápaním oblastí pod rozsiahlymi betónovými rigolmi.
Ak máte aj vy vo svojom okolí takéto rigoly, pošlite nám ich fotky na mirka@zabky.sk aj s popisom miesta a my sa budeme snažiť pomôcť aj vo vašom okolí.
Slovak