Čo je záhrada? Podľa výkladového slovníka je to vyhradené plánované miesto, ktoré určitým spôsobom kontrolujeme, prispôsobujeme, meníme v závislosti na našich predstavách a potrebách. Vytýčením hraníc záhrady na seba berieme zodpovednosť za tento kúsok sveta.
Bežná záhrada je miesto, ktoré pohlcuje dažďovú vodu, ktorá padne priamo na miesto vašej záhrady. V súčasnosti však nestačí, aby sme si v našej prírode “nechávali” iba dažďovú vodu, ktorá padne na záhrady a zatrávnené či iné nespevnené plochy. Budovaním, urbanizáciou, a činnosťou človeka, ktorá nie je zameraná na udržanie rovnováhy v prírode si krajinu vysušujeme. O tom sme viac písali v sekcii “ako pracovať s dažďovou vodou”. Je dôležité, aby sme do našej záhrady vedeli dostať dažďovú vodu aj zo striech, alebo z parkovísk. V takom prípade nehovoríme o klasickej záhrade, ale o dažďovej záhrade. Ide o trvalkový alebo bylinkový záhon. Sadíme doňho trvalky a rastliny, ktorým neprekáža zatopenie, ale zvládnu aj sucho. Najčastejšie sa tu vysádzajú tie rastliny, ktoré sa bežne v krajine vyskytujú v oblastiach lúk pri riekach. Sú teda aj zvyknuté na dlhé letné horúčavy, ale aj na prívalové dažde a vyliatie riek. Najbežnejšie sú napríklad irisy, rôzne druhy hebe, šalvie, echinacei, astilbe a podobne.
Dažďovú záhradu si pokojne môžete vytvoriť aj intuitívne, niekde, kde máte blízko zvod dažďovej vody zo strechy a potom tomu prispôsobíte zloženie rastlín, podľa toho na ktorej strane pozemku sa bude dažďová záhrada nachádzať, či je v tieni, na slnku, či je na veternej strane a podobne. Alebo si ju môžete vytvoriť po pozorovaní, ako sa voda na vašom pozemku správa.
Na pozorovanie vody v záhrade je zvlášť vhodný čas koniec zimy a začiatok jari. Hoci chceme vedieť o vodných a vlhkostných pomeroch počas celého roka, v tomto období sa ukazujú najvýraznejšie. Ako sa záhrada správa, kde sa najdlhšie drží sneh, kde sa najskôr vysuší, kde ostáva najdlhšie blato. Kde je najdlhšie zamrznutá zem, či naopak, kde sa najskôr zohreje. Spomeňme si, kde nám vadilo mokro, keď sme išli do kôlne alebo na kompost, kde sme mali problém s kopou snehu pri odhŕňaní, kde sa najdlhšie držali mláky. Zapisujme si svoje pozorovania. V lete, keď je všetko v pohode, si na mnohé nespomenieme. Podľa zápiskov si neskôr vieme naplánovať nápravu aj celý dizajn.
V permakultúrnom dizajne nejde iba o zachytenie dažďovej vody do suda na poliatie smädných rastlín. Permakultúra hľadá vzájomné funkčné vzťahy a súvislosti všetkých prvkov a dejov. Voda je energia. V permakultúre chceme energiu čo najdlhšie uchovať u nás, ideálne ju nechať kolovať bez toho, aby z nášho pozemku odišla.
V prvom rade hľadajme zdroj, ako a odkiaľ voda prichádza alebo môže prísť na náš pozemok. Najbežnejšie ju pravidelne kupujeme od dodávateľa vody. Iným zdrojom je studňa, kde je potrebná len prvotná väčšia investícia pri vykopaní. Maximálne efektívnymi zdrojmi sú prameň, prirodzený vodný tok a priamo z neba dážď.
V druhom kroku sledujme, čo sa ďalej u nás s vodou deje. Možno máme systém, ktorý vodu spotrebúva a hneď, ako príde zo zdroja, odchádza od nás bez využitia alebo po jednorázovom použití. Napríklad splachovacia toaleta alebo odkvap priamo do kanalizácie. Tomuto sa v permakultúrnom dizajne chceme v maximálne možnej miere vyhnúť. Hľadáme riešenia, ktoré energiu vody uchovajú, nechajú kolovať alebo znova využijú. Môžeme tiež vodu odchádzajúcu z jedného systému poskytnúť inému systému ako zdroj. Tu pomôže, keď si uvedomíme, kde všade voda odchádza z nášho pozemku alebo kde končí jej kolobeh bez možnosti ďalšieho využitia. A uvažujme, kde a ako vieme vode do cesty vsunúť čo najviac vodných systémov alebo v rámci jedného systému použiť vodu opätovne. Neobávajme sa konzultovať naše nápady s odborníkmi, overme si funkčnosť nášho riešenia ešte pred zrealizovaním. Do vodného systému zaraďme aj dom, ktorý je v prevažnej väčšine prípadov integrovanou súčasťou alebo bezprostredným susedom záhrady.
Pred samotným dizajnovaním je nutné poznať, pohľadať na internete alebo sa popýtať v okolí: aké je priemerné ročné množstvo zážok v mojej oblasti, koľko milimetrov zrážok padne počas prívalového dažďa, aká je hladina spodnej vody, z ktorej strany najviac fúka vietor, v akej som nadmorskej výške, aké je podložie a pôda, drží sa v nej voda dlho alebo rýchle odíde? A veľmi dôležitá vec, aký je sklon pozemku. Veď prirodzenou vlastnosťou vody je, že tečie smerom nadol.
Nestačí poznať len svoj pozemok. Pozrime sa aj za jeho hranice. Čo môžme v dizajne zužitkovať a čomu môžme predísť. Nepritekajú ku nám z vedľajšieho poľa nechcené postrekové látky, nehrozí odtiaľ príval blata? Kam odteká voda z cesty? Chceme si uchovať výhľad smerom, kde sa po daždi objavuje dúha? Môžeme po dohode so susedom zachytiť dažďovú vodu z jeho strechy? Nespôsobuje mu škodu voda odvedená z môjho pozemku? Všetko toto má vplyv na dizajn záhrady. Nedá sa uvažovať cez kopirák, že ako u kamaráta, tak aj u mňa. Aj keď by sme boli v rovnakých podmienkach, nemáme rovnaké želania a požiadavky na užívanie záhrady. Dobrému dizajnu predchádza takýto malý výskum, na jeho základe viete poprepájať jednotlivé prvky do viacfunkčných celkov, ktoré sa budú vzájomne podporovať a spolupracovať a to oceníte neskôr na vašej ušetrenej energii. A ocení to aj príroda, keďže svoje zámery a zásahy premyslíme do dôsledkov.
Tak až teraz prichádza na rad samotné dizajnovanie. Ideálny dizajn vody by bol, ak by sme v ňom pitnú vodu používali len na pitie a varenie, nepoužívali ju na nič iné. Snažme sa vo svojom dizajne ku tomuto ideálu čo najviac priblížiť, dajme si túto ideu pred všetky naše doterajšie zápisky, poznámky či priania. Viete, že podľa štatistiky použijeme na splachovanie toaliet 60 litrov pitnej vody na osobu denne? Určite myslime vo svojom dizajne na umiestnenie suchej či separačnej toalety. Nepotrebuje vodu na splachovanie a oceníme ju, keď pri pobyte v záhrade nebudeme musieť pri každej potrebe utekať do domu. V dnešnej dobe nie sú separačné toalety raritou ani v interiéri.
Vezmime si svoje zápisky, pozrime sa na priania a potreby jednotlivých užívateľov záhrady a posúďme, či sú možné vzhľadom na danosti pozemku. V rámci permakultúrneho postoja “Spolupracuj, nebojuj s prírodou” nebudeme napríklad umiestňovať sukulentnú záhradu na zamokrenom pozemku, môžme pre ňu vytvoriť vyvýšený suchý záhon zo sute a štrku, ktorý sme získali a zároveň upratali po stavebnej rekonštrukcii. Ak nám niekde stále stojí voda, nevysušujme ju nasilu, navrhnime tam mokraď alebo jazero či rybník, pričom myslime na to, ako a kde využijeme vykopanú zeminu.
Pri samotnom navrhovaní veľmi pomôže, keď si úplne živo predstavíme hotovú záhradu, ako v nej trávime čas, robíme vysnívané ale aj pre chod záhrady nutné činnosti. A to nie je len grilovanie či pitie kávičky pod čerešňou. To sú aj zablatené čižmy a zablatený pes pred dverami do domu, aj zabudnutá krhla na polievanie na druhom konci veľkej záhrady, či zamrznutá voda pre hydinu. Pri návrhu myslíme aj na to, čo nechceme aby sa dialo a ako tomu predchádzať.
Môžme si predstaviť záhradu ako svoj dom: obývačku, spálňu, kuchyňu, špajzu, kúpeľňu, detskú.
Predstavme si, ku čomu všetkému vodu potrebujeme. Pitnú vodu na uvarenie spomenutej kávičky či vodu na umytie grilu a šáločky. Odkiaľ táto voda na dané miesto príde a kam po použití odtečie? Do zeleninového záhonu? Hľadajme prierezom všetkých ročných období logické prepojenie a vzájomne výhodné umiestnenie týchto potrieb a činností čo najbližšie ku sebe a ku zdroju vody. Samozrejme, to, čo používame alebo obhospodarujeme každý deň, to dáme čo najbližšie možne ku domu, aby sme sa zbytočne nenachodili. A myslime aj na to, že keď prší, aby sme ku strategickým miestam nechodili v blate.
Bylinková špirála je tiež krásna ukážka hospodárenia s vodou, kde v rôznych výškach špirály v kombinácii so svetovou stranou vytvárame na jednom mieste priestor pre sucho- aj vlhkomilné rastliny.
Vyvýšený záhon na niektorých polohách neprináša požadovaný efekt, v niektorých suchých lokalitách je výhodné práve naopak, zapustiť záhon trochu pod úroveň terénu kôli udržaniu vlahy ako vo vaničke.
Dažďová voda je vynikajúca na polievanie rastlín. Koľko jej potrebujeme? Koľko sme schopní zachytiť? To všetko sa dá vypočítať. Zavisí od plochy strechy, množstva zrážok, akú plochu ako dlho potrebujeme polievať. Tu je veľmi veľa možností, nadzemné, podzemné nádrže, sudy pod odkvapom, rozvody v zemi, závlaha.
Ako môžme spojiť rôzne činnosti spojené s potrebou vody? Dažďovú vodu zachytíme tesne pod strechou, prípadne v hornej časti spádovitého pozemku, využijeme samospád, ak sa nedá inak, použijeme čperpadlo. Skôr ako ňou polejeme rastliny, môžme jej do cesty postaviť záhradnú sprchu so solárnym ohrevom, umývadlo, “brouzdalište” pre deti, priestor na umývanie zeleniny, náradia, topánok, psa, kúpaciu vaničku pre kačky, napájadlo… Fantázii sa medze nekladú, je vítaná. Čo nezachytíme do nádrže, môžme pustiť do dažďovej záhrady, doplniť jazierko alebo terénnymi úpravami nasmerovať ku ovocným stromom.
Aj voda ako odpad z domu, ak nie je zmiešaná so splachovacou vodou z toalety, môže byť zdrojom pre záhradu. Ako ju vieme využiť? Vetrolam, jazero či rybník výrazne ovplyvňujú vodný a teplotný režim na pozemku. Ako ich správne navrhnúť a zrealizovať? Kúpacie jazero áno alebo nie? Veľa otázok. Tak ako keď sme na začiatku robili prieskum, tak sa ich aj pri samotnom dizajnovaní vynára množstvo. Z načrtnutých tém vidno, aký široký záber má voda v permakultúrnom dizajne. Na dôkladné zvládnutie témy vody v záhrade i v krajine ponúka Škola permakultúry celý kurz. Ucelené informácie a vedomosti získate na Celoročnom kurze o vode.
pojenie slov dážď a záhrada znie krásne. Privriem oči a som v rajskej záhrade, počujem ako prší, cítim, ako mi voda steká k nohám. Rastliny a pôda sa môžu nabažiť dažďa.
Dažďová záhrada je jeden z dizajnérskych prvkov pri práci s vodou v permakultúrnom dizajne. Pracujeme s energiou vody tam, kde vzniká. Ak potrebujeme, zadržíme vodu na inak suchom pozemku alebo odvedieme, odvodníme miesto, ktoré musí ostať suché, predovšetkým okolie stavieb. Dažďová záhrada zastaví dažďovú vodu, rozprestrie ju na širšej ploche a napomôže vsiaknuť prefiltrovanú do podložia. Je to plne funkčný prvok na pozemku, ktorý môže byť zároveň krásny. Až tak krásny, že sa stáva módnym hitom.
Dažďové záhrady môžeme vybudovať v rôznych typoch prostredia, na vidieku, v meste, na rovine aj v miernom svahu. Už pri samotnom projektovaní si uvedomujeme niekoľko funkcií tohto prvku: pôsobiť esteticky, spomaliť odtok, zadržať a vracať vodu do malého vodného cyklu, absorbovať a filtrovať, zlepšiť mikroklímu urbanizovaného prostredia, dopĺňať rozsiahlejšie vodné systémy ako jeden z finálnych vsakovacích prvkov, zachytávať polutanty z prostredia.
Prší všade, ale nie vždy a všade rovnako. Ani pôda pod nohami nie je všade rovnaká. Preto pri dizajnovaní dažďovej záhrady postupujeme podľa týchto 4 krokov:
- Mapovanie priestoru a možností
- Analýza vsakovacej schopnosti pôdy
- Návrh terénnych úprav
- Návrh výsadby
Mapovaním zisťujeme, odkiaľ budeme dažďovú vodu zberať: strechy (aj zatrávnené), kde sledujeme aj umiestnenie zvodov, chodníky, parkoviská, terasy, nádvoria, manipulačné spevnené plochy, príjazdové cesty, bezpečnostné prepady jazierok, nádrží.
Analýzou pôdy v tomto prípade rozumieme vsakovací test: vyhĺbime jamu 20x20cm do hĺbky 40 cm, nalejeme do nej vodu do výšky 20 cm a sledujeme na priloženej označenej latke rýchlosť vsakovania. Všetka voda by mala vsiaknuť minimálne do 72 hodín. V piesčitom, veľmi vhodnom podloží voda vsiaka rýchlosťou viac ako 12 cm/24 hodín (viac ako 0,5 cm/hod.). V hlinitej pôde bude rýchlosť vsakovania pomalšia – iba 5 -12cm/deň (0,3-0,5 cm/hod.), ale aj v tomto prípade je podložie vhodné na vybudovanie dažďovej záhrady. Pozor si musíme dať v ílovitej pôde, pretože ak je rýchlosť vsakovania menšia ako 0,3 cm/hod., podmienky nie sú vhodné a budeme potrebovať na dno štrk. V prípade, ak do 72 hodín nevsiakla všetka voda, znamená to, že toto podložie je úplne nevhodné pre vybudovanie dažďovej záhrady a vodu budeme musieť odviesť iným spôsobom.
Získanú informáciu o podloží potrebujeme aj pri výpočte plochy záhrady: v prvom prípade budeme počítať s plochou 15 % z pôdorysu strechy alebo spevnenej plochy, z ktorej vodu odvádzame. V druhom prípade – hlinitá pôda – budeme potrebovať plochu 20-30 % a pri ílovitej pôde bude plocha dažďovej záhrady až 50 % z celkovej plochy, z ktorej vodu zberáme.
Plochu sme si vypočítali, rozdelíme ju na 3 zóny. Najhlbšia zóna je v strede, zvyčajne to býva 30-50 cm, úroveň sa mierne dvíha a okrajová, plytká zóna je iba 10 cm pod úrovňou okolitého terénu.
Pre permakultúrneho dizajnéra až teraz prichádza priestor pre kreativitu. Výpočty máme, „povolenie od pôdy“ máme, teraz ide o správne umiestnenie, prácu s terénom, s okrajmi, výškovým zameraním prítoku a bezpečnostného odtoku, zohľadňujeme blízkosť stavieb, každý detail. Pretože voda je voda, je to živý živel, je to prúdiaca energia. Spolupracujme, nech plynie.
Na koniec to najlepšie. Výber rastlín. Nie je striktne daný, ako by si mnohí mysleli. V zásade ide o rastliny pobrežných zón a rastliny s veľkou ekologickou valenciu (také, ktoré znesú zatopenie na pár hodín, či dní a sucho aj na niekoľko týždňov, sú odolné a nenáročné). Z tejto širokej škály si už podľa vkusu môžeme vyberať kosatce, alchemilky, echinacey, pakosty, ľaliovky, persicarie, ligularie, liastris, ale aj sitinu, proso, smlz, bezkolenec, paprade.
Ak sa vám máli, poprezerajte si výber kríkov: Coryllus, Sambucus, Magnolia, Hydrangea, Amelanchier, Spirea, Rhododendron, Cytissus, Cornus … A stromov: Betula, Salix, Celtis, Caragana, Picea glauca, Pinus mugo, Pinus ponderos.
Pre inšpiráciu pripájame útržok videozáznamu z workshopu Celoročný kurz o vode: Mokrade a dažďové záhrady
Baví vás dizajnovanie? Mňa veľmi. Mám pre vás ešte čerešničku na torte. Školské dažďové záhrady sú výzvou pre každého, kto miluje deti a mládež. Môžu byť ukážkou, výkladnou skriňou v téme klíma, sukcesia, biodiverzita, doslova učebňou v prírode. Návrh a vybudovanie dažďovej záhrady je udalosťou, do ktorej môžeme vtiahnuť celú školskú komunitu vrátane rodičov a starých rodičov. Okrem environmentálnych tém posilňujeme spoločenskú konverzáciu, informovanosť, zapojíme financie (ušetrené peniaze na poplatkoch za odvedenú vodu), získame manuálne zručnosti, kondičku. Ak pri práci zmokneme, bude to adrenalín a smiech.
Výsledkom bude radosť a nádherná, kvitnúca a voňajúca dažďová záhrada.
Život na Zemi bez vody nemôže existovať. Voda pokrýva takmer 2/3 zemského povrchu, ale iba malé percento z nej je použiteľná sladká voda potrebná pre život na Zemi. Dažďová voda je pre nás primárnym zdrojom. Rieky, jazerá a podpovrchová voda sú zdrojmi druhotnými. V súčasnosti, keďže absentuje zber a konzervovanie dažďovej vody, sme takmer úplne závislí na druhotných zdrojoch. Nesmieme však zabúdať, aká je hodnota tohto vzácneho prvotného zdroja. Zber a konzervácia dažďovej vody znamená doceňovať hodnotu dažďa a optimálne využiť dažďovú vodu na mieste, kde spadla. Spôsob, akým využívame vodu v záhradách, nás vedie pozerať sa na ňu ako na samostatný element. Termín vodný prvok v nás evokuje izolovaný komponent. Voda však, tak ako to vie každé školopovinné dieťa, je súčasťou omnoho väčšieho systému tzv. cyklu vody. Bohatá rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov v sladkých a slaných vodách a rovnako aj na súši je závislá od dostatku čistej vody.
Prvé dažďové záhrady boli prírodné ekosystémy. Predtým ako bola krajina osídlená a zastavaná, dažďová voda bola filtrovaná pôdou, koreňmi a rastlinami v prirodzených lesoch, mokradiach a lúkach. Samočistiaca schopnosť riek, potokov a morí bola oslabená činnosťou človeka, ktorý začal budovať svoje sídla v blízkosti vodných tokov.
Vo Veľkej Británii, USA a Austrálii sú dažďové záhrady oficiálne podporené vedením miest a obcí. Vo Veľkej Británii ich poznajú ako Udržateľné drenážne systémy (Sustainable Drainage Systems – SuDS). Tento prístup je súčasťou novej filozofie hospodárenia s mestskými vodami, vyvinutej v Austrálii, známej pod názvom Mestský dizajn citlivý k vode (Water Sensitive Urban Design – WSUD). V USA sú zahrnuté v bioretenčných systémoch s názvom Najlepšie opatrenia pre hospodárenie. Prvýkrát boli dažďové záhrady vyvinuté v roku 1990 v USA v Marylande, keď sa developer Dick Brinker rozhodol pri stavaní nového obytného súboru nahradiť tradičný bioretenčný systém – jazierko iným bioretenčným systémom, ktorý by spájal funkciu estetickú a funkciu zlepšovania kvality vody. Svoj nápad predstavil Larrymu Coffmanovi, krajskému riaditeľovi plánovania a programovania v oddelení Zdrojov životného prostredia, ktorý metódy nie veľmi nákladné s jednoduchou údržbou na zlepšenie infiltračných systémov septiku a na zlepšenie kvality odtekajúcich dažďových vôd, prijal. Výsledkom bolo extenzívne použitie dažďových záhrad v Somersete, kde má každý obytný súbor 28-37 m2 dažďových záhrad.
Text je výťahom z publikácie Metodická príručka – dažďová záhrada, vodozádržné opatrenia a environmentálna výchova. Jej spoluautorku je Patricia Pavlovská, spoluzakladateľka Školy permakultúry.
Získať viac informácií o dôležitosti vody a procese vytvárania dažďovej záhrady máte teraz možnosť počas nášho Celoročného kurzu o vode alebo jeho jednotlivých webinároch (Mokrade a dažďové záhrady) a workshopoch (Tvorba dažďovej záhrady).