Dažďové záhrady v meste – ako si mestská časť sídlisko Ťahanovce poradila s dažďovou vodou

Výkyvy teplôt, vysušovanie a následne ohrievanie mestského prostredia. Toho všetkého sme svedkami v dôsledku klimatických zmien. Košice sa neustále snažia napredovať v riešení ekologických problémov, čo nám dokazuje aj myšlienka, ktorej realizácia začala už minulý rok. Sídlisko Ťahanovce v Košiciach sa rozhodlo pomôcť k efektívnejšej a ekologickejšej udržateľnosti vody v meste. Dažďové záhrady ako spôsob ochrany mestskej mikroklímy sa stávajú čoraz viac populárnejšie. Celý priebeh realizácie nám priblížil referent rozvoja, dopravy a životného prostredia mestskej časti sídliska Ťahanovce pán PhDr. Jaroslav Žďára. 

Čo sú to vodozádržné opatrenia ?

Vodozádržné opatrenia sú plochy, prostredníctvom ktorých sa snažíme zachytávať dažďovú vodu tak, aby zbytočne neodtekala do kanalizačných zvodov. Hovoríme o opatreniach, pomocou ktorých sa snažíme udržať dažďovú vodu v jej prirodzenom prostredí.  

Vedeli by ste nám priblížiť, ako takéto vodozádržné opatrenia pomáhajú v konkrétnom prostredí?

V prípade Aténskej ulice sa vybudovala k neudržiavanej starej zeleni dažďová záhrada, ktorej primárna úloha pozostávala z toho, aby voda z chodníka odtekala priamo do dažďovej záhrady a nie na cestnú komunikáciu, ako tomu bolo v minulosti. Rovnako zlepšila aj situáciu pešej komunikácie, nakoľko sa stávalo, že voda neodtekala do kanalizácie, ale ostávala na chodníku. Na Pekinskej ulici sme zas nahradili staré dažďové žľaby dažďovými záhradami, ktoré boli vybudované pomocou použitého makadamu alebo riečneho štrku spolu s výsadbou rastlín. Takto sa zlepšila nielen situácia na pozemných komunikáciách, ale aj sa esteticky skrášlilo priľahlé okolie.

Ako konkrétne sa vyberajú miesta pre dažďové záhrady a aké faktory zohrávajú úlohu pre výber ich lokalizácie?

Do výberu môžu vstupovať viaceré faktory. Na Aténskej ulici sme pracovali primárne s tým, že tam bol veľmi zle situovaný chodník na konci svahu, ktorý bol v dezolátnom stave. V dôsledku toho, že bol veľmi zle vyspádovaný a celý prepadnutý zdržiavala sa tam dažďová voda. Počas hustých dažďov nebolo možné cez neho prechádzať. Pri hľadaní riešení, čo s týmto chodníkom ďalej, dostali sme sa k myšlienke, že netreba riešiť len samotnú opravu, ale aj odvádzanie vody. Preto sme sa rozhodli osloviť pani Langerovú, ktorá sa tejto problematike dlhodobo venuje a v spolupráci so Správou mestskej zelene, s dobrovoľníckym združením a so správou ciest na Magistráte mesta Košice sme zrekonštruovali chodník tak, aby bol vyspádovaný priamo do novovybudovanej dažďovej záhrady. 

• 

• 

Vedeli by ste nám priblížiť ako prebiehal výber miesta dažďovej záhrady na Pekinskej ulici ? 

Tu sme realizovali projekt revitalizácie celého vnútrobloku, kde by mali byť vybudované nové bezbariérové rampy, dopravné ihrisko a podobne. V rámci podmienok, ktoré si Útvar hlavného architekta stanovil bola aj realizácia nejakého vodozádržného opatrenia. Zistili sme, že celý vnútroblok je v podstate ako keby vo svahu a voda je odvádzaná do kanalizačných priestorov, ktoré nikomu nepatria a nikto sa o nich v podstate ani nestará. Rozhodli sme sa tieto kanalizačné rigoly nahradiť trávnatým porastom. Zároveň sme zeleňou nahradili aj časť poškodenej asfaltovo – betónovej plochy s nevyužívanými prašiakmi.

• 

• 

Plánujete do budúcna aj ďalšie takéto obdobné projekty?

Do akej miery je sídlisko Ťahanovce kopcovitá mestská časť, tak aj v súčasnosti monitorujeme, v ktorých lokalitách by sa situácia dala zlepšovať. Pravdepodobne budeme naďalej pokračovať v projekte na Pekinskej ulici, nakoľko projekt nie je vo finálnej verzií a je potrebné ho dokončiť. V súčasnosti sa nachádzame v polovici predstavovanej realizácie a úpravy tak, ako sme zamýšľali. Ďalej problematicky vnímame aj úseky Varšavskej a Sofijskej ulice prípadne aj Viedenskej ulice.

Kedy vznikla myšlienka ekologických vodozádržných plôch?

Nové trendy sú zamerané tak, aby sa ekológií ľudia venovali čoraz viac a práve preto aj všetky tie naše opatrenia boli robené s ohľadom aj na ekologickú udržateľnosť. Podobné projekty som dokonca už v minulosti evidoval. Čo sa týka myšlienky ekologických vodozádržných plôch, vieme hovoriť o akomsi súbore rôznych aspektov, ako bola napríklad spolupráca s pani Langerovou alebo aj samotné stanoviská Útvaru hlavného architekta. V rámci rozpočtu sme mali dokonca vyčlenené peniaze na výstavbu dažďových záhrad s tým, že sme mali aj vytipované lokality na ich realizáciu. Keď sa však ukázal akútny problém na Aténskej ulici, v ktorom sa nejednalo iba o estetický faktor realizácie dažďových záhrad, tak s ohľadom na jeho problematickosť sme sa rozhodli, že pilotný projekt vznikne práve tam. 

Rozmýšľali ste aj nad výstavbou jazierok alebo napájadiel pre vtáctvo a hmyz?

S podobnou myšlienkou sme sa stretli už pri rekonštrukcií našej fontány, ktorá je ako jediná na našom sídlisku. Dalo by sa dokonca povedať, že samotná fontána slúži aj ako napájadlo pre vtáctvo a hmyz, pretože bola tak koncipovaná. Súčasťou jej štruktúry je aj vodozádržná plocha v podobe umelého jazierka. V rámci revitalizácie vnútroblokov a im podobným projektom však určite zamýšľame ich samotnú realizáciu. V súčasnej dobe uvažujeme aj o vybudovaní Europarku pri Európskej triede, kde taktiež Útvar hlavného architekta odporúčal vodozádržné opatrenia. Podľa môjho názoru by takéto jazierka boli tou správnou voľbou. 

Spozorovali ste nejakú spätnú odozvu obyvateľov sídliska na tieto ekologické projekty?

Musím povedať, že zo začiatku boli tie obavy zo strany obyvateľov obrovské, nakoľko vodozádržné opatrenia nie sú ešte veľmi rozšírené. Pri Aténskej ulici, ako pilotnom projekte ľudia nechápali, že čo plánujeme robiť, prečo kopeme jamy a dávame preč žľaby, ktoré dovtedy určitým spôsobom fungovali. Zároveň sa báli, že sa tam budú množiť a zdržiavať komáre. Vtedy sme pochopili, že pred samotnou realizáciou je dôležité posilniť aj informačnú kampaň. Ako sa ale hovorí, „každé čudo tri dni trvá“ a aj v tomto prípade sa ukázalo, že opatrenia naozaj fungujú. Momentálne si to už ľudia pochvaľujú a dokonca evidujem, že niektorí naši obyvatelia, to aj zdieľali na sociálnych sieťach a uvádzali nás, ako dobrý príklad z praxe.

Ako vnímate betónové žľaby ako odvodňovací prostriedok?

Myslím si, že je to do určitej miery technológia minulosti. Pokiaľ to situácia dovoľuje, som za ich nahradzovanie. Ich význam však nemožno samozrejme poprieť najmä tam, kde podložie zeme neumožňuje vsakovanie vody alebo tam, kde sú nejaké betónové plochy, ktoré teraz nebudeme bagrovať. Na druhej strane si myslím, že práve tu na sídlisku sú aj na takých miestach, kde sa možno vtedy nad tým neuvažovalo tak, ako dnes. V súčasnosti už dokážeme vodu vyspádovať a zachytávať prostredníctvom prírodných materiálov alebo práve dažďových záhrad a podobne.  

Takouto cestou by som sa chcel zároveň poďakovať Mirke Langerovej za spoluprácu. Veľakrát nám ako mestskej časti ušetrila finančné prostriedky a zároveň svojím prínosom ukázala niečo nové. Určite si toto dobrovoľnícke združenie zaslúži podporu či už zo strany kraja alebo potom aj jednotlivých obcí a miest. Naša spolupráca na rôznych frontoch dobrovoľníctva je naozaj skvelá a verím, že v tých dažďových záhradách budeme spoločne pokračovať.

  Ďakujeme veľmi pekne za prínosný rozhovor.